Najkurióznejšie požiadania o ruku
Príbehy či osobné skúsenosti novopečených manželiek sú určené rovnako ženám ako aj mužom. Páni sa pri ich čítaní môžu inšpirovať, ako čo najromantickejšie a najzaujímavejšie požiadať svoju najdrahšiu o ruku. Dámy, tie vydaté si zas môžu porovnávať svoje zasnúbenia a tie slobodné uvažovať nad tým, či budú rovnako zvláštnym a netradičným štýlom žiadané o ruky aj ony.
Príroda je silná čarodejka
Rozmýšľali ste niekedy o svadbe v prírode pod holým nebom, sprevádzajúcu vtáčím štebotom? Vravíte, že je to už pomerne bežné? A čo tak zásnuby v spomínanom prostredí. Na tie svoje určite nikdy nezabudne dvadsaťsedemročná Júlia.
„Môj Rómeo Tibor a ja sme veľmi často trávili čas v prírode. Túlajúc sa lesom sme načerpávali mimoriadnu energiu, ktorá prúdila z pokojného prostredia hôr. Nikdy sme sa o svadbe nerozprávali, vždy som mala pocit, že to má čas a nič netreba náhliť. V ten deň sme blúdili Vrátnou dolinou. Táto časť Slovenka je moja najobľúbenejšia a hory v oblasti Fatier priam milujem. Keď sme si tak kráčali týmto malebným krajom, Tibor ma začal zrazu predbiehať. Keď bol vzdialený tak desať metrov, po niečo sa zohol.
Zamurovaný prsteň
Určite ste už počuli o prsteni zapečenom v koláči či o prsteni plávajúcom v pohári šampanského. O zamurovanom prsteni však počul len málokto. Tridsaťročná Jana taký prsteň v stene dokonca sama našla.
„Bolo leto a my sme si s partnerom prerábali byt. Chceli sme si zväčšiť spálňu, tak sme prebúravali dve izby. Miloš je šikovný muž, a tak sa na to podujal sám. Vraj prebúrať stenu ešte zvládne. Nedbala som. Mojou úlohou bolo len odpratať všetok ten neporiadok, ktorý narobil. Raz večer trávil Miloš v našej budúcej spálni priveľa času. Ja som zaspávala na provizórnej posteli, ktorú sme dočasne využívali. Nechápala som, čo tam tak dlho robí, no únava bola silnejšia, než by to išla overiť. Ráno sa pokračovalo s búraním. Miloš ma podpichoval, nech si to skúsim aj ja.
Vezmete si ma milady?
Rozprávkové zasnúbenia nie sú len súčasťou televíznych obrazoviek, ale z času na čas zavítajú aj do bežného života medzi smrteľníkov. Aj dvadsaťštyri ročná Martina sa na okamih stala princeznou.
„Vždy som vzhľadom k nevýslovnej fantázií môjho Ferka uvažovala nad tým, aký spôsob si zvolí v ten deň, keď ma požiada o ruku. Čakala by som nastoknutie prsteňa počas spánku, či prsteň v omelete v tvare srdca. Skutočnosť však bola oveľa viac romantickejšia. V jeden večer sme sa vybrali na prechádzku mestom. Vraj náhodne.
Partner navrhol, aby sme si išli vychutnať čaro fontány v noci. Súhlasila som. Po malej chvíli strávenej pri fontáne sa ku mne blížili muži v čiernych frakoch, ktorí vyhrávali na husliach. Bolo mi jasné, čo bude nasledovať. Ferko podišiel ku mne a s prsteňom v ruke sa ma opýtal: „Vezmete si ma milady?“ Aj teraz sa mi tisnú slzy do očí, pri spomienke na onen večer. Každej žene by som priala také romantické zásnuby, aké som absolvovala ja.“